Zásobenie pôdy vlahou a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve (0-40 cm) je najnižšie na východnom Slovensku, a tiež na Záhorí. Hodnoty na týchto miestach dosahujú 10 %, čím sa výrazne približujú k bodu vädnutia. V hlbšej časti profilu (40-100 cm) je to v intervale 10-20 %. Opäť najnižšie hodnoty sú v oblasti Záhoria, Slovenského krasu a Slovenského raja. V celom pôdnom profile (0-100 cm) je 10-20 % relatívne nasýtenie v okolí Vranova nad Topľou a Humenného. Na Východoslovenskej nížine sú hodnoty v intervale 30-50 % a na Podunajskej nížine 50-70 %, pričom najhoršie je na tom v rámci Východoslovenskej nížiny okolie Sobraniec a Michaloviec a na Podunajskej nížine oblasť Senca.
Miera intenzity sucha (porovnanie aktuálneho stavu s obvyklými podmienkami v rovnakom období v priebehu rokov 1961 – 2010) v povrchovej vrstve dosahuje úroveň extrémneho sucha (S5) na krajnom severovýchode Slovenska. Na Spiši a Above je zatiaľ výrazné sucho (S3). V hlbšej časti pôdy je situácia podobná, ale o niečo priaznivejšia. Len na Východoslovenskej nížine je v hlbšej vrstve pôdy situácia podstatne horšia ako v plytšej vrstve. V okresoch Snina a Sobrance je stále extrémne sucho. V celom pôdnom profile je na približne 2 % celkovej plochy extrémne sucho. Najviac sú postihnuté okresy Sobrance, Humenné, Snina, ale už aj južná časť okresu Medzilaborce a Stropkova. Malé plochy s extrémnym suchom sú aj v povodí Hornádu (okolie Spišskej Novej Vsi) a Bodvy (okolie Moldavy nad Bodvou). Mierne sucho je už aj na krajnom západe. Podunajská nížina, juhozápadná časť Banskobystrického kraja sú stále bez rizika sucha.