Odhadované dopady sucha na výnos hlavních plodin
- nejsou data
- bez vlivu sucha
- sucho ovlivnilo porosty, ztráta výnosů do 10 %
- střední poškození suchem, ztráta výnosů 10 - 30 %
- těžké poškození suchem, ztráta výnosů 30 - 40 %
- extrémní poškození suchem, ztráta výnosů nad 40%
- bez vlivu sucha
- sucho bez vlivu na výnos
- sucho snižuje výnos
- sucho zásadně snižuje výnos
- ječmen, pšenice, řepka
- cukrovka, brambory
- kukuřice
- ovocné stromy
- vinná réva
Mapa počtu reportérov z jednotlivých okresov za posledné hlásenia dopadov na poľnohospodárstvo:
INFORMÁCIE Z JEDNOTLIVÝCH OKRESOV OD NAŠICH REPORTÉROV (neodrážajú stav v celom okrese, ale popisujú situáciu vo vybraných katastroch):
Zvolen: „Za minulý týždeň nám nespadli žiadne zrážky. Jarné obilniny sme zasiali v agrotechnickom termíne. Nedostatok zrážok a vyššie denné teploty nám zapríčinili tvorbu pôdneho prísušku. Pomalé vzchádzanie porastov nám ovplyvnili nízke nočné teploty, ktoré siahali až - 13,5 °C“.
Bardejov: „V minulom týždni bez zrážok, v marci spadlo 28 mm a za prvý štvrťrok 2020 spadlo 98 mm zrážok“.
Považská Bystrica: „Za uplynulý týždeň nespadol jediný mm zrážok, maximálne denné teploty nadpriemerné, v priemere dosahovali 14 °C, pričom nočné teploty dosahovali až -5 °C, pôda na povrchu veľmi suchá a prašná, čím dochádza k odnášaniu horných vrstiev pôdy vzduchom“.
Dunajská Streda: „Ďalší týždeň bez zrážok, výpar je už vysoký, denne ubúda voda zodpovedajúca množstve 3-4 mm zrážok. Nočné mrazy až do -6 °C počas troch dní poškodili porasty ozimnej repky, ozimnej pšenice mäkkej aj tvrdej a takisto ozimného hrachu. Vplyv na úrodu sa zatiaľ nedá odhadnúť“.
Vranov nad Topľou: „Za uplynulý týždeň nenapršalo ani mm zrážok a už sa to začína citeľne prejavovať nielen na oziminách, ale tiež už na posiatych jarných plodinách, kde citeľne chýba vlaha“.
Levice: „Úhrn zrážok za posledné sledované obdobie bol 0 mm“.
Trnava: „92 mm od začiatku roka. Posledných 16 dní bez zrážok“.
Trnava: „Úhrn zrážok za posledný týždeň 0,0 mm“.
Púchov: „Týždeň bez zrážok, dni jasné, teplé. Pomerne silné nočné mrazy až do – 8 °C poškodili práve kvitnúce skoré ovocné druhy najmä marhule, kde bola násada kvetov zničená na 100%. Jariny zasiate v druhej dekáde marca zatiaľ nevchádzajú“.
Spišská Nová Ves: „Zrážky 0 mm, cez víkend vzišli jačmeň jarný a pšenica jarná po 25 dňoch. Mak, trávy a ďateliny zatiaľ nič (mak 28, krmoviny 14 dní). Na sucho vplývali aj silné holomrazy celý týždeň-každý deň“.
Piešťany: „Ďalší bezzrážkový týždeň, pomerne chladný, s každodennými rannými mrazmi. Začína sucho“.
Nitra: „Týždeň bez zrážok. Povrch pôdy je suchý, pri plytkom spracovaní sa práši. Uplynulý týždeň boli 4 mrazivé noci až do -6 °C. Čo kvitlo, to zamrzlo (marhule, broskyne) - je po úrode L“
Nové Zámky: „Zrážky v 14.týždni = 0,0mm“.
Nové Mesto nad Váhom: „Ďalší týždeň bez zrážok. Jarný jačmeň vzchádza redšie a nevyrovnane“.
Levice: „Nedostatok vlahy sa prejavuje nerovnomerným vzchádzaním už zasiatych jarín. Bez zrážok“.
Piešťany: „Posledné zrážky 21.3.2020 (2mm). Sucho ovplyvňuje vzchádzanie jačmeňa jarného, lucerny siatej. Cukrová repa zatiaľ nevzchádza, kukurica sa len seje. Na oziminách sa zatiaľ sucho výraznejšie neprejavuje“.
Galanta : „14.týždeň bez zrážok, veľmi nízke teploty až -8,7 °C“.
Nitra: „Zrážky 0 mm“.
Košice – okolie: „Zrážky od 24.3. do 6.4. neboli žiadne. Sucho je v povrchových vrstvách pôdy. Podmienky na výsev jarných plodín sú veľmi dobré“.
Partizánske: „Za posledný týždeň spadlo 0 mm zrážok a museli sme začať polievať mak aj mrkvu s petržlenom a cibuľu lebo klíčiace zrnká ostali vo vyprahnutej pôde a hrozí ich poškodenie“.
Piešťany: „Mrazivý týždeň ,nočné mrazy do -8 °C, bez zrážok“.
Nové Zámky: „Množstvo zrážok v 14.týždni- 0,0mm, vrchná vrstva pôdy-suchá až prašná“.
Senica: Úhrn zrážok za uplynulý týždeň 0 mm už mesiac zavlažujeme 14 ha kvapkovou závlahou veterno“.
Detva: „Uplynulý týždeň bez zrážok. Teplé suché a veterné počasie za uplynulý týždeň negatívne pôsobilo na povrchovú vlhkosť v pôde“.
Nové Mesto nad Váhom: „Už druhé hodnotené obdobie boli zrážky nulové, zasiate plodiny potrebujú vlahu“.
Čadca: „Veľmi pekne pozdravujem kolektív Intersucha. No je to v háji ako sa ľudovo hovorí. Dnes som hnojil stromčeky a okopával ich ale takú suchú pôdu v tomto období som asi nikdy nemal. A to hovorím o Čadci. Normálne sa práši. Je to dobrá robota aspoň sa nelepí motyka, ale nevidím to ružovo“.
Senec: „Vrchných cca 10-15 cm pôdy veľmi suchých, hlbšie má pôda ešte vlhkosť“.
Prievidza: „V 14.týždňi sa zrážky nevyskytli, naposledy pršalo 21.3.2020. Pôda do hĺbky 10 cm je suchá a prašná. Séria mrazov v 14 týždni poškodila ovocné stromy na 60 až 80%“.
Lučenec: „14. týždeň bol mimoriadne ustálený, prevládalo slnečné, jasné až polojasné počasie bez zrážok. Výnimkou bol 30. marec, kedy sa vyskytli takmer nemerateľné zrážky do hodnoty max 1 mm. Bolo dosť veterno a sucho, čo tiež prispelo k znovu vysušovaniu pôdy. Teploty boli v ranných hodinách mimoriadne nízke po celý týždeň až do hodnoty Tmin -5 °C. Denné vystupovali na Tmax +18 °C. Povrch pôdy do 5 cm je už vysušený, v hĺbke od 20 cm je pôdna vlhkosť dostatočná“.
týden
Vyplněním expertního dotazníku získáte přístup k desetidenní předpovědi relativní vlhkosti půdy aktualizované každých 24 hodin.
Aktuality
-
13. 5. 2024
Množství srážek v Česku roste, problém je vysoká teplota vzduchu, vysvětluje klimatolog příčiny sucha
V posledních 20 letech se začíná měnit příčina, proč vzniká sucho. Zatímco v minulosti to bylo hlavně díky nedostatku srážek, tedy při delším období, kdy podprůměrně pršelo, nyní to souvisí mimo jiné s nárůstem teploty vzduchu. V důsledku většího tepla se vypařuje víc vody z půdy, a sucho tedy začíná být i při relativně normálních srážkách, říká klimatolog Pavel Zahradníček z Ústavu výzkumu globální změny Akademie věd České Republiky.
Celý článek pro irozhlas.cz k přečtení ZDE. -
9. 5. 2024
Falešné jaro bude častější. Někde může pomoct protimrazová závlaha
Jak efektivně chránit úrodu před jarními mrazy, o nové mapě s odhady budoucích klimatických rizik i o lekcích z boje se suchem a lesními požáry v podcastu týdeníku Respekt s bioklimatologem Miroslavem Trnkou z CzechGlobe.
Někde je cestou protimrazová závlaha. Ale je to risk. Buď to zmrzne všechno a nebo se podaří část úrody zachránit. Ale ze studií, které znám a výpočtů, které jsme dělali, můžu říct, že protimrazová závlaha vychází z pohledu účinnosti a efektivnosti podstatně lépe než efekt zadýmení, zakouření nebo používání svící. Ale musí se to umět,“ říká bioklimatolog Miroslav Trnka.
Podcast pro respect.cz si můžete poslechnou ZDE.